Olejar Books

Román E. M. Robertsovej „Život človeka" vyšiel po prvý raz r. 1926. Stretol sa s veľkým ohlasom u kritiky aj čitateľov a stal sa hneď bestsellerom v tom dobrom zmysle slova. Vo svojom denníku Robertsová napísala, že jej zámerom bolo zobrazením života poľnohospodárskeho nádenníka, blúdiaceho za prácou, vytvoriť symbol moderného Odysea prenasledovaného nepriazňou osudu. Keď začala román písať, pôvodný plán pozmenila iba v tom, že za protagonistu si zvolila ženu, dcéru takého želiara. Jej krušnú cestu, naplnenú od svitu do mrku tvrdou prácou pre druhých, sleduje od detských rokov, približuje čitateľovi sny a túžby dospievajúceho dievčaťa, jeho prvé sklamanie v láske, ako aj radosti a žiale vydatej ženy a matky. Cesta Elien životom je cestou duševného dozrievania, vyúsťujúceho do vedomia vlastnej sily vytrvať.
Život Ellen Chesserovej, zasadený do hornatého kraja Kentucky, kraja s biednymi roličkami na stranách kopcov, kraja stíhaného krutými suchami a neľútostnými zimami, je autentickým vesmírom, zachycujúcim drsnosť i krásu ľudského údelu. Pri všetkej svojej regionálnosti je to dielo univerzálne, pri všetkej epičnosti je to zároveň clivá lyrická báseň o smutnokrásnej intenzite života. A pri všetkej svojej pastorálnosti je tento román aj žalujúcim dokumentom o hmotnej biede bielej chudoby v USA. Je sociálnym protestom, o to účinnejším, že nie je dielom vonkajšieho pozorovateľa, ale priameho účastníka, ktorý prežil celý život medzi prostými ľuďmi, dôverne ich poznal, zžil sa s nimi a mal ich rád. Lebo Robertsová je z rodu spisovateľov ako W. Faulkner alebo E. Weltyová. Aj ona zdôrazňuje ľudskosť a dôstojnosť prostého človeka, hľadá a odkrýva krásu jeho duše. A práve Elien Chesserová je najlepším dokladom takého jej prístupu. Touto postavou vytvorila krásny typ prostej ženy, akých nie je v literatúre mnoho.
Ďalšie romány Robertsovej nedosiahli úroveň jej zrelej prvotiny a zrejme aj to okrem iného zapríčinilo, že s rokmi aj „Život človeka" vypadol z povedomia čitateľov a keď Robertsová roku 1941 umrela, bolo jej meno takmer neznáme. Pravda, silné literárne dielo si znova vie nájsť cestu k čitateľovi. Tak je tomu aj v prípade tohto románu. V poslednom čase prežíva renesanciu záujmu a literárna kritika ho už definitívne zaraďuje k trvalým hodnotám americkej literatúry prvej polovice 20. storočia.