Olejar Books

Jorge Amado, známy pokrokový brazílsky spisovateľ, nie je slovenským čitateľom neznámy. Román Zem zlatých plodov je už tretím románom, ktorý sa v preklade dostáva do rúk slovenských čitateľov, a to ako posledný sväzok dramatickej románovej epopeje o kakau, po románoch Zeme nekonečné a Cesty hladu. Román Zem zlatých plodov je pokračovaním románu Zeme nekonečné. Nadväzuje na osudy feudálnych pánov, ktorí v období imperializmu strácajú svoje krvou a vraždami vydobyté zeme a tieto prechádzajú do rúk ešte dravších a neludskejších, do rúk kapitalistických vývozcov. Súbežne s osudmi majiteľov plantáží predstavuje nám autor osudy tých, ktorým by po práve mala patriť zem, lebo na nej pracujú –” robotníkov na kakaových fazendách. Život týchto robotníkov- „nádenníkov" je opísaný priam otriasajúco. Zmena v majiteľoch pozemkov, prevzatie plantáží vývozcami, nič nemení na neľudskej biede týchto ľudí. Nemožno sa preto diviť, keď do opisu ukrutnej biedy týchto moderných otrokov autor miestami vplieta až naturalistické pasáže.
Lež román sa nekončí bezútešne. Amado v tomto románe umelecky pravdivo predstavuje zahnívanie kapitalizmu vo svojej vlasti a naznačuje záblesky svitania sveta nového, socialistického. I keď tu niet ústredného hrdinu, čitateľovi je od prvej chvíle jasné, na strane koho sú všetky sympatie autorove. Postava uvedomelého komunistického pracovníka Joaquima je nesporne velkým Amadovým ideologickým úspechom. Je vykreslená umelecky pravdivo, s velkou láskou a úctou. Ďalšia kladná postava tohto diela, básnik intelektuál Sérgio Moura, ktorý i pri svojich pokrokových náhľadoch, i pri veľkej láske k pracujúcemu ľudu a komunistickej strane „nohami uviazol v bahne", je najprepracovanejšia a najsložitejšia postava tohto románu. Sérgio, predovšetkým zásluhou Joaquima a potom i Juliety, nakoniec odhadzuje svoje putá, putá malomeštiackeho intelektualizmu a zachraňuje sa únikom z mesta Ilhéus. I Juliete Zudeovej, zprvoti zhýčkanej neurastenickej žene kapitalistického vývozcu Carlosa Zudeho, styk s Joaquimom a láska k básnikovi Sérgiovi Mourovi, otvoria oči, prezrie bahno, v akom doteraz žila, a nakoniec je to ona, kto dokonáva akt básnikovho oslobodenia. Čitateľa iste strhne pútavý dej tohto dramatického boja o kakao, o pôdu –” zem zlatých plodov –” ktorý zúri medzi feudálnymi majiteľmi a kapitalistickými vývozcami, boj, v ktorom starí vykorisťovatelia sú na hlavu porazení a nastupujú noví, alebo, ako vysvetľuje Joaquim, porážka feudalizmu kapitalizmom. Otriasajúci je najmä opis „hladového pochodu", prvého veľkého úspechu Joaquima a jeho druhov pokiaľ ide o triedne uvedomovanie najzaostalejších a najvykorisťovanejších robotníkov, robotníkov kakaových fazend.