Olejar Books

Štvrtý zväzok Vybraných spisov Jozefa Felixa bude po jeho vyjdení pre čitateľov veľkým prekvapením, a to záberom do problematiky románskych literatúr od 13. do 20. storočia, samotným vedeckým prístupom a majstrov ským podaním. To všetko patrí k hodnotám prác Jozefa Felixa. Možno povedať, že od zväzku k zväzku poznávame, aký významný literárny vedec Jozef Felix bol, že jeho strata je nenahraditeľná.
Štvrtý zväzok Vybraných spisov obsahuje romanistické štúdie z predposledného desatročia autorovho života (1956 - 1966). Bolo to nesporne najtvorivejšie Felixovo obdobie, najmä ak k zaradeným prácam prirátame jeho 11 (slovom jedenásť!) knižných prekladov najvyššej kvality. Je to výkon, pred ktorým sa treba skloniť v hlbokej úcte. Oproti tretiemu zväzku Na cestách k veľkým, začínajúcemu sa Villonom, francúzskym básnikom 15. storočia, štvrtý zväzok ponára sa ešte hlbšie do literárnej minulosti, až do talianskej poézie 13. storočia, siahajúc tak v širokom časovom oblúku od stredovekého Danteho po súčasného Saint-Johna Persa.
Záber Jozefa Felixa do problematiky románskych literatúr je široký a podložený vážnym štúdiom originálov, prekladov i vedeckých prác, a to v čase vzniku jednotlivých statí ,,à jour”, hoci boli neraz ťažko prístupné. Pre ich získanie Jozef Felix veľa obetoval. Jeho vzťah k prameňom je kritický všade tam, kde jednotliví autori zbytočne a neodôvodnene znižujú hodnotu a význam diel veľkých majstrov, kde sa pokúšajú o závery, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, alebo sú len prázdnymi hypotézami. Jozef Felix vo svojich statiach je obrancom hodnôt, a to najmä v tom zmysle, že bráni ich humanistický a umelecký odkaz. Vždy sa usiluje o to, aby v predstavovaní diel majstrov pripravil čitateľom to, čo je v nich najhodnotnejšie. Neoplýva prázdnou chválou, ale jeho úcta k hodnotám je zreteľná pri každom autorovi. Jozef Felix volil k literatúre všetkých období literárnohistorický prístup; vymedzuje zmysel diel vzhľadom na spoločenský pokrok, s ohľadom na progresívny pohyb spoločenskeho vývoja, so zreteľom na sociálnu realitu doby ... To je aj výsledok jeho dotyku s marxistickou koncepciou literárnej vedy, s tvorivou aplikáciou jej princípov. Felixov literárnohistorický prístup má dostatok priestorov na uplatnenie estetického hodnotenia, vždy otvoreného k životu. Správne uplatnená teória odrazu umožnila mu nedeklarativne objasňovat vztahy medzi spoločenskými napätiami a literatúrou a nebránila zároveň predstaviť umelecké hodnoty, vnútroliterárny život. Má zmysel pre realizmus, no neostáva pri jednom jeho štádiu. Vie, že táto metóda má svoj vývin, svoje štádiá, no v nijakom prípade neschvaľuje rozchod s realizmom, jeho podceňovanie a negáciu.
Koncepcia literatúry aj v prácach tohto zväzku javí sa ako koncepcia obrátená k životu, a to rovnako v staršom ako v novšom období, interpretovaná na úrovni európskeho myslenia.