Olejar Books

Keďže umelecké sa nikdy nedá oddeliť od ľudského, musím zasa len povedať, že to ani v živote nie je iné. Aj tam je konečným cieľom, aby sa naša kultúra pociťovala celá ako každodenná, pudová potreba: aby sme nepokladali za neprirodzené to, o čom sme vraveli na začiatku, aby najkrajším obsahom nášho života bolo rešpektovanie druhých, porozumenie, altruizmus. A to nie je nič nedostižné. Treba byť statočným, treba vedieť rozmýšľať a od ničoho neslobodno odťahovať srdce: slovom, treba vedieť ľúbiť. Kto nenávidí, ten je zlý, kto miluje, je dobrý; kto je zlý, ten rúca, kto je dobrý, ten stavia. Zrúcať sa niečo dá ľahko a rýchlo, budovanie je však pomalá a ťažká práca! Nemáme viac, len tento jeden život: postavme si ho tak, aby po našej smrti ľudia mohli povedať to, čo tak zriedkavo vravia jeden o druhom: „Ale je ho škoda!" A pracujme na svojom diele, na sebe, bez prestávky, kým máme trochu sily a mladosti, kým je deň, lebo potom sa zvečerí a už nikto nebude viac pracovať...