Olejar Books

S menom jedného z najstarších, ale zároveň aj z najznámejších súčasných indických spisovateľov R. K. Narayanom sa spája predstava ospanlivého mestečka Malgudi. Fiktívne Malgudi je slnečné mestečko, odlahlý kút kdesi na juhu Indie, kde sa v tieni šumiacich stromov vinie rieka Saraja a horizont obopína pohorie Mempi. Až neuveriteľne skutočne sú vykreslené, hoci existujú iba v autorovej fantázii, ulice a uličky so všednými
i nevšednými názvami, zákutia s obchodíkmi, námestie s trhoviskom a s fontánou pred radnicou, zaplnené rozmanitými typmi, predstaviteľmi mestského ľudu: remeselníkmi, predavačmi, šarvancami i zahálačmi, obchodníkmi i úradníkmi. Do tohto prostredia autor situoval aj svoje dva romány, ktoré venoval životu indickej ženy.
Na Narayana ťažko doliehal osud indickej ženy. Žijúc v realite kastovníckej Indie, kde niet miesta ani na obyčajnú známosť chlapca s dievčaťom pred sobášom, napísal roku 1938 svoj román Tmavá izba (The Dark Room) nedlho po vlastnej svadbe s Radžam, ktorú náhodou stretol na ulici, a narušiac všetky indické zvyklosti, požiadal o ruku. Tento román je podľa autorových slov „jedným z variantov hnutia za oslobodenie ženy". Ide tu o zápas ženy proti mužovi, ktorý jej určuje životné úlohy a obmedzuje ju natoľko šikovne, že sama začína strácať predstavu o vlastnej nezávislosti, osobnosti, sile a význame. Savitrí –” toto meno je podobným symbolom vernosti a trpezlivosti ženy v indickej, ako Penelopino v gréckej mytológii –” trpí tragickým a bezvýchodiskovým osudom ideálu indickej ženy. Tradície v spoločnosti sa len pomaly menia, no typických obetí týchto podmienok ubúda a protipól podrobenej Savitrí –” Daisy z románu Maliar písma (The Painter of Sings) z roku 1976 celkom určite stvárňuje zrelý variant ženského hnutia. Oba romány sa tak stávajú svedectvom života indickej ženy a ich vzťahu k okolitému svetu.