O knihe:

Jedného dňa roku 1932 navštívil v redakcii Pesti Napló spisovateľa starší sedliak. Boli si rodina, a vysvitlo, že zrobený gazda spoza Tisy, unavený životom, neprišiel na zvyčajnú návštevu. Prišiel mu vyrozprávať celý svoj život a požiadať ho, aby o ňom napísal „pekný román".
Tým človekom bol György Joó, hrdina Šťastného človeka.
Ešte toho istého roku začali vychádzať na pokračovanie v novinách „rozprávania" tohto drobného maďarského človeka, ktoré vyšli potom knižne o tri roky neskôr, roku 1935.
Šťastný človek má osobitné postavenie v maďarskej literatúre i v tvorbe Móriczovej. Je najľudovejším z jeho románov.
V románe ako v zrkadle je celá stará maďarská dedina spred prvej svetovej vojny. Dedina nie bez idyly a čara, ale pritom dedina ostro sociálne videná a vyhranená. Čarovné kapitoly z hrdinovho detstva, chlapčenstva a junošstva dýchajú na nás dačím, čo nám mocne pripomína prózy Kukučínove, Tajovského a Timravine. Niet tu tmavých naturalistických farieb, všetko plynie zdanlivo pokojne a nerušene, prepletené príhodami veselými i smutnými a preteplené hlasom rozprávačovým –” vyrovnaným, nevzrušeným hlasom človeka, čo veľa vytrpel a pozná cenu života. Radosti a žiale dedinského chudobného chlapčaťa, jeho hrdé, nespútané mládenčenie podané je tu tak sýto, básnicky presvedčivo a pútavo, že podobných strhujúcich stránok nie je veľa v svetovej literatúre.
V celom texte románu zvučí pritom základný podtón, clivý a nostalgický. Je to smútok starého, zrobeného človeka, ktorý si síce našiel šťastie osobné, no uvedomuje si, že v spoločenstve vtedajšieho maďarského sveta je jeho život, jeho práca čímsi nepotrebným, zbytočným, márnym. V závere románu vyčíta autor hrdinovi, že sa nestal „hrdinom". Rozumejme: hrdinom sociálnym, človekom, čo by si bol šiel inak vydobyť svoje šťastie, dôstojný ľudský život.
Štastný človek má pritom i svoju zvláštnosť literárnu: celý je napísaný v nárečí. Prekladateľka usilovala sa riešiť tento problém jemnou štylizáciou niektorých lexikálnych a tvaroslovných zvláštností nášho nárečia novohradského. Nakoľko sa jej to podarilo, posúdi čitateľ sám.

Zaradenie do kategórii:

Podrobnosti o titule (výrobné údaje):

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Rok vydania: 1960

Vydanie: 1

Edícia: SPKK

Zväzok: 129

Počet strán: 376

Formát: 135 x 210

Väzba: tvrdá, s prebalom

Orientačná váha: 427 g

Náklad: 43000 ks

Jazyk: sk

Originálny názov: A boldog ember

Preklad: Hana Ponická