Olejar Books

Bol na polceste k výťahu, keď sa v okienku šachtových dverí zjavilo svetlo kabíny. O sekundu výťah zastal. Automatické vnútorné dvere sa otvorili. Dávid mlčky čakal na Bena. Prešlo päť sekúnd. Potom ďalších päť. Urobil kradmý krok vpred. Šachtové dvere boli ešte vždy zatvorené. Nakoniec nazrel do výťahu cez špinavé okienko. Ben stál pri stene a pokojne sa o ňu opieral. "Hej, čo je?" spýtal sa Dávid a otvoril ťažké dvere. Z advokátovej kriedovobielej tváre naňho neprítomné pozerali vlhké oči. Zrazu sa mu ústa roztiahli do mierneho úsmevu. "Ben, nežartuj," povedal Dávid. "Prestaň s tými hlúposťami a poď von. Chcem všetko počuť." Ben sa pohol a pery sa mu pootvorili. Z úst mu stekal na
bradu žiarivočervený potôčik. Dávid zachytil padajúce telo. Na chrbte Benovho plášťa sa šírila krvavá škvrna. Z jej stredu trčala ozdobná vyrezávaná biela rúčka noža.