Olejar Books

Sedel tam a hľadel si na nohy asi veľmi dlho. Vedel to, ale ten šok, keď to počul vysloviť, to bolo čosi iné. Potom Newton prehovoril: „Vypijete si niečo?" Bryce naňho pozrel a zrazu sa zasmial: „Božemôj, áno."
Newton sa natiahol za telefónom pri posteli a zavolal obsluhu. Objednal dve fľaše ginu, vermút a ľad. Keď položil slúchadlo, povedal: „Opime sa, pán doktor. Je na to dobrá príležitosť."
Mlčali, kým neprišiel poslík s vozíkom, na ktorom bol alkohol, ľad a krčiažok s martini. Na podnose bol tanier s nakladanými cibuľkami, kandizovanou citrónovou kôrou a zelenými olivami. Na ďalšom tanieri boli oriešky. Keď poslík odišiel. Newton povedal: „Nalejte, prosím vás. Ja si dám čistý gin." Stále sedel na peľasti. „Isteže." Bryce vstal, mal pocit ľahkosti a krútila sa mu hlava. „Je to Mars?" Newtonov hlas znel zvláštne. Alebo to iba on, Bryce, bol pripitý? „Nie je to jedno?" „Vôbec nie. Ste z tejto... slnečnej sústavy?" „Áno. Pokiaľ viem, nijaké iné neexistujú." „Nijaké iné slnečné sústavy?"
Newton zobral pohár s ginom, ktorý mu Bryce
podával, a zamyslene ho držal. „Iba slnká," povedal, „nijaké planéty. Alebo nijaké, o ktorých by som vedel."