Olejar Books

Čítanie textov Rudolfa Slobodu, či už ide o román, poviedky alebo hoci scenár, vždy vzbudzovalo radostné očakávanie. Znovu si uvedomujeme, aký neopakovateľný bol štýl tohto autora, ako sme ho - už vlastne dôverne - poznali a ako príjemne nás vždy vedel prekvapiť, očariť, nadlho zaujať. Mnohé polohy či situácie, v akých sa ocitajú svojrázne Slobodove postavy a postavičky, veľmi dobre poznáme, neraz sa v nich, úplne bizarných, objavujeme: takíto sme boli, toto sme my. Slobodove poviedky nás teda nachádzajú celkom pripravených; až keď sa do nich zahĺbime zisťujeme, čo všetko možno novým, inak nasvieteným detailom postihnúť, aj ako sa dajú veci, a teda svet, pekne dopĺňať. Literárne dielo Pamäti sú nedokončeným románom Rudolfa Slobodu. Autor v liste svojej redaktorke píše: „Bude tento môj román aj pamäťový, zmiešam sny a realitu, aby to bolo pekné. Bude to taký útvar ako Krv a Jeseň dokopy. Keďže nebudem presne určovať, čo je sen a čo nie, umožní mi to zájsť do minulosti, kedy chcem, nadávať, na koho chcem, nebudem žalovateľný. Tak si môžem dovoliť aj o intímnych veciach, ktoré som doteraz predsa len nemal odvahu zverejniť. (Sex aj politiku.)“