Olejar Books

Žigmund vydal prehlásenie adresované všetkým nemeckým mestám. Vyzval ich, aby ukončili svoje obchodné aktivity v Benátkach a vyviezli svoj tovar. V budúcnosti sa mali tejto ceste vyhnúť a používať trasu na Miláno a Janov. Nato odvolala rada mesta Norimberg svojich kupcov z Benátok a prikázala im do 14 dní po obdržaní listu uzatvoriť obchodné kontakty.
Zároveň s rozbehnutím blokády začal král udeľovať povolenia k okrádaniu a olupovaniu kupcov smerujúcich do Benátok alebo prichádzajúcich odtial. Šľachtici z oblastí severne od alpských priesmykov ich mali prepadávať a brať im majetok. Prvé z týchto povolení bolo vystavené koncom septembra 1411 v Bratislave, v priebehu nasledujúcich rokov ich udelil desiatky. V máji 1412 vydal všeobecný príkaz škodit Benátčanom.
Súčasne uskutočnil Žigmund další podporný projekt. Orientálna bavlna mala byť s pomocou Janovčanov dopravovaná k čiernomorskému pobrežiu a odtial dalej cez Moldavsko, Valašsko a Sedmohradsko do Košíc. Tam král nariadil presídliť všetkých výrobcov barchetových látok v Uhorsku.
Takto by sa vytvorila proti Benátkam konkurenčná trasa pre dodávanie ke bavlny do strednej Európy s centrom na východnom Slovensku.
Zigmundov spojenec, turkménsky vládca Kara Juluk, ohrozoval " benátske kolónie na Východe. Údajne už len pri správe o jeho príchode v Benátčania v panike utekali so všetkým svojim majetkom. Od roku 1413
organizoval Kara Juluk vpády do Sýrie a ťažko poškodzoval tamojší obchod Benátčanov. Roku 1417 došlo k prepadu kolónie Tana na Done, kam každoročne smeroval konvoj benátskych galér. Chán Zlatej hordy DžabbarBerdi na králov popud zmasakroval v máji 1418 všetkých tamojších Benátčanov a spôsobil ťažké straty, ktoré kronikár Giorgio Dolfin odhadoval až na 60 000 dukátov.