Olejar Books

Štefan Huslica (1974-2008) sa do povedomia fanúšikov slovenskej fantastiky dostal ako niekoľkonásobný finalista (1997,1998,2000) a víťaz (1999) literárnej súťaže Cena Gustáva Reussa. V roku 2001 získal cenu Istron za najlepsiu pôvodnú poviedku udelovanú citatelmi casopisu Fantázia.
♦ Hodinár: Svojho prvého prisťahovalca zabil začiatkom leta. V jeho konaní nebola ani kvapka nenávisti, ani zrnko prízemných rasových vášní. Neprekážala mu farba kože, prízvuk, ani zvyky toho divného náboženstva, ktoré napriek definitívnemu vyrovnaniu sa s pandémiou BSE nepovoľovalo jeho obeti konzumáciu hovädzieho mäsa. Ba nevadila mu ani skutočnosť, že bola popredným vodcom jednej početnej prisťahovaleckej komunity. Marcelove úmysly boli rýdze: spravil to len pre peniaze.
♦ Tri farby: O pol siedmej vysielali pravidelné správy. Dozvedel sa, že dnešný deň bol vcelku pokojný. Strieľalo sa len tu, v Rimavskej Sobote a v nejakej dedine vo veľkokrtíšskom okrese. Potom nasledoval príhovor pápeža, ktorý v oboch jazykoch nástojčivo apeloval na kresťanské cítenie a humanizmus znepriatelených strán. Preladil. Kriváň a Duna pokračovali v masírovaní mozgov a žiadali definitívne vyriešenie sporných otázok. Oba vysielače sa inšpirovali osudom sudetských Nemcov, no líšili sa v smere, ktorým mali vysťahovalecké kolóny prúdiť. Zatiaľ čo Kriváň navrhoval južný smer, Duna trvala na smere severnom. Mediálnu vojnu nezastavia žiadne škrabance na papieri, pomyslel si a bol na tú myšlienku pyšný.
♦ Niekedy: K obrovskej rezidencii postavenej v tvaroch poslednej fázy galaktickej moderny nás odviezla archaická limuzína riadená ľudským šoférom. Obratne prekľučkoval davom novinárov, zradikalizovaných Molimosanov i obyčajných hľadačov príležitostí obliehajúcich zámok a prešiel bránou stráženou básnikovou firemnou gardou. Pri vchode nás privítal lokaj v starobylom odeve kapitána kolonizačnej lode a skontroloval naše pozvánky. Básnikovi sa hlboko poklonil, mne podal ruku a zaželal nám príjemnú zábavu. - Niekedy do plastelíny zamiešam kaviár, vymodelujem morskú rybu, hodím ju do šampanského a do rána sledujem jej šantenie, - zarecitoval von Klewe a vzal si od úslužného čašníka pohár s pravým sektom.