Olejar Books

Vedecká fantastika v literatúre je na Slovensku stále ešte v plienkach. Kŕdeľ prvých lastovičiek obohatil svojím súborom poviedok MUDr. Jozef V. Schwartz, vydajúc sa na neľahkú cestu písania sci-fi príbehov.
Výber z jeho početnej poviedkovej tvorby (knižne debutoval v zborníku Zvítanie vo Východoslovenskom vydavateľstve, desiatky poviedok uverejňoval v rozličných časopisoch pod rozličnými pseudonymami, najčastejšie ako Karol Smrečanský, od roku 1973 pod vlastným menom) má nosný námet vedeckej fantastiky a neskutočná. Schwartz úspešne prekonal bariéru tzv. verneovčiny, nespolieha sa na dobrodružný dej, vymýšľanie kozmických príšer či katastrôf, ale obracia svoju pozornosť na človeka, na možné psychologické, etické, ekologické a iné problémy, ktoré nám budúci čas prinesie a niektoré aj priniesol. Neod-dáva sa rojčeniu o budúcnosti, ale apeluje na čitateľa, zamýšľa sa nad perspektívami ľudstva a jeho nádejami, nad perspektívami niektorých vedných odborov, nad následkami niektorých objavov či tendencií posledných desaťročí, nad tým, čo ich rozvoj prinesie ľudstvu. Hľadá odpoveď na otázky a problémy, ktoré si ľudstvo dáva a bude musieť vyriešiť, ak chce ďalej jestvovať a napredovať.
Poviedka Ro a Ma evokuje čudný svet budúcnosti, v ktorom väčšina ľudí už nevie, čo je láska, umenie, ale aj monogamia. Zamatový hlas má výrazné prvky sci-fi poviedky a hororu. Varuje pred zneužitím počítačov a práva vedca experimentovať s ľuďmi. V poviedke Súmrak a svitanie nakreslil autor súmračný obraz sveta, kde deti prestanú prichádzať na svet vinou „Zaccheriniho kométy"; je to apokalyptická vízia sveta bez novej generácie. Za tragickú grotesku možno označiť poviedku Dobrodinec ľudstva, v ktorej autor spracúva nenovú tému nesmrteľnosti po novom. V Spomienke na rok 1998 azda najsilnejšie cez vedecko-fantastický rámec preniká autorova kritika kapitalistickej spoločnosti. Odrazom kapitalistickej túžby po zisku a senzácii je aj Jasnovidec a črta Výmena. Vyhnanstvo je próza o osudoch trojčlennej posádky medziplanetárnej lode, ktorá sa po štyridsiatich rokoch vracia na Zem, a ani jeden z astronautov sa nevie adaptovať v prostredí pre nich prakticky novom. Možno ju vnímať aj ako protest proti vytrhnutiu človeka z prostredia, v ktorom žije. V Rozhovoroch s Kassitjxom návštevník z inej planéty kritizuje tie pozemské skutočnosti, ktoré už na jeho planéte dávno ako nerozumné odstránili. Dvanásť svetov Avicennu je psychologický ponor do duše šialenca. Súbor uzatvára najrozsiahlejšia poviedka-novielka Kristína, v ktorej sa akcentujú prvky psychothrilleru. Psychologicky premyslený a dobre gradovaný je obraz vnútorného sveta hrdinky po ťažkej havárii. Autor zaznamenáva skryté procesy odumierajúceho mozgu, poukazuje na jeho zákutia, možnosti, dimenzie.
MUDr. Jozef Viktor Schwartz, obľúbený a obetavý človek, lekár telom i dušou, vzdelaný a talentovaný prozaik, sa vydania svojej knižky nedožil. Zomrel v plnej práci na tretí infarkt srdca. No podľa slov jedného z lektorov, ktorý čítal a hodnotil jeho práce –” dobrí a talentovaní ľudia nezomierajú. Sú medzi nami, svojou prácou, každým svojím, hoci aj nepatrným činom.
e čudný svet budúcnosti, v ktorom väčšina ľudí už nevie, čo je láska, umenie, ale aj monogamia. Zamatový hlas má výrazné prvky sci-fi poviedky a hororu. Varuje pred zneužitím počítačov a práva vedca experimentovať s ľuďmi. V poviedke Súmrak a svitanie nakreslil autor súmračný obraz sveta, kde deti prestanú prichádzať na svet vinou „Zaccheriniho kométy"; je to apokalyptická vízia sveta bez novej generácie. Za tragickú grotesku možno označiť poviedku Dobrodinec ľudstva, v ktorej autor spracúva nenovú tému nesmrteľnosti po novom. V Spomienke na rok 1998 azda najsilnejšie cez vedecko-fantastický rámec preniká autorova kritika kapitalistickej spoločnosti. Odrazom kapitalistickej túžby po zisku a senzácii je aj Jasnovidec a črta Výmena. Vyhnanstvo je próza o osudoch trojčlennej posádky medziplanetárnej lode, ktorá sa po štyridsiatich rokoch vracia na Zem, a ani jeden z astronautov sa nevie adaptovať v prostredí pre nich prakticky novom. Možno ju vnímať aj ako protest proti vytrhnutiu človeka z prostredia, v ktorom žije. V Rozhovoroch s Kassitjxom návštevník z inej planéty kritizuje tie pozemské skutočnosti, ktoré už na jeho planéte dávno ako nerozumné odstránili. Dvanásť svetov Avicennu je psychologický ponor do duše šialenca. Súbor uzatvára najrozsiahlejšia poviedka-novielka Kristína, v ktorej sa akcentujú prvky psychothrilleru. Psychologicky premyslený a dobre gradovaný je obraz vnútorného sveta hrdinky po ťažkej havárii. Autor zaznamenáva skryté procesy odumierajúceho mozgu, poukazuje na jeho zákutia, možnosti, dimenzie.
MUDr. Jozef Viktor Schwartz, obľúbený a obetavý človek, lekár telom i dušou, vzdelaný a talentovaný prozaik, sa vydania svojej knižky nedožil. Zomrel v plnej práci na tretí infarkt srdca. No podľa slov jedného z lektorov, ktorý čítal a hodnotil jeho práce –” dobrí a talentovaní ľudia nezomierajú. Sú medzi nami, svojou prácou, každým svojím, hoci aj nepatrným činom.