Olejar Books

James Jones (1921-1977), prozaik a kritický realista, patrí k najpozoruhodnejším zjavom americkej povojnovej literatúry. Pochádza z intelektuálskeho prostredia a študoval na univerzitách v Honolulu a v New Yorku. Významnú úlohu v jeho živote a literárnej tvorbe zohrala služba v americkej armáde v období piatich rokov a od konca päťdesiatych rokov život v Paríži.
Autorov úderný kritický realizmus najväčšmi vynikol v románe Naveky odsúdení (1951), úspešne sfilmovanom a odmenenom Národnou literárnou cenou, ktorý vzbudil literárnu senzáciu a pohoršil mnohých Jonesových mravokárnych súčasníkov svojou otvorenosťou v zobrazení života posádky na Havajských ostrovoch. V ďalšom, nevýraznej som diele Niektorí pribehli (1957) opisuje autor návrat veterána, ktorý sa z malomeštiackeho prostredia dostáva medzi spodinu. Novela Pištoľ (1959) je menšou epizódou z vojenského prostredia, neskôr rozvinutou v rozsiahlom románe Tenká červená čiara (1962). Hlavným námetom sú boje proti Japoncom na Guadalcanale. V románe Choď k tvorcovi vdov (1987) Jones vychvaľuje atletiku a vodné športy ako náhrady vojnovej aktivity. Vo veselom mesiaci máji (1971) čerpá zasa z parížskeho študentského prostredia. V roku 1968 vydáva Jones svoje posledné dielo, zborník krátkych próz s názvom Nevoľnosť zo zmrzliny.