Olejar Books

Slávny francúzsky poviedkár a románopisec, ktorý tvoril tak, ako sa dýcha, ako strom rodí plody, vložil do románu Naše srdce kus svojho osobného poznania a azda i svojich osobných osudov. Dospieva až k hlbokému pohľadu do záhad ľudského srdca, pre ktoré má toľké porozumenie, že vie vysledovať jeho najtajnejšie prejavy i najprenikavejšie rozpory. Akoby v predtuche blížiaceho sa úpadku duševných síl vkladá svojmu hrdinovi do pera slová, ktoré sa až prekvapujúco hodia na samotného autora:
Nemôžete za to, viem; nič vám nevyčítamr nič vám nezazlievam... Príroda vás urobila takou, že nemôžete cítiť ako ja, že nemôžete ani tušiť, čo sa vo mne deje, keď vchádzam k vám, keď sa so mnou rozprávate, ked sa na vás pozerám... Moja strašná láska stále žiada almužnu vrúcneho slova alebo dojatého pohladkania a nikdy ju nedostáva... Hodili ste mi pekné veci, ale ani kúsok chleba. A ja som potreboval chlieb, potreboval som lásku. Odchádzam úbohý a chudobný, lebo odchádzam bez vašej lásky... napísal André Mariolle, hrdina románu pani Burnovej, ktorá svojho milenca vlastne iba mučí. Mladý André Mariolle v milenkinom srdci nenachádza rovnakú odozvu. Tá po čase rozvíja svoj pôvab pre iných, nie iba pre Mariolla. Mariolle odchádza zo sveta parížskych salónov vyliečiť sa zo sklamania na vidiek. Tam v ústraní nájde u jednoduchého dievčaťa, siroty po parížskej krajčírke, nehľadaný cit a odvedie ju neskôr do Paríža, lebo na ten svet predsa len nemôže zabudnúť.