Olejar Books

Pozoruhodná premena, ktorá sa v tejto zbierke stala s poetikou Jána Švantnera, sa týka predovšetkým toho, že svoj záujem obrátil od seba k vonkajšiemu svetu, k ľuďom a problémom, ktoré sa stávajú predmetom jeho reflexie, ale aj satiricky tvrdej a neúprosnej kritiky. V tomto zmysle ide Švantner ďalej ako Emil Boleslav Lukáč, ktorého nám pripomína pátosom a etosom básnenia, jeho výrazovosťou, zacielenou skôr na slovo než metaforu, vrátane silnej expresívnosti jazyka. Švantner je menej generózny, väčšmi krutý, aj keď - treba priznať- to patrí do výzbroje satirika a glosátora konkrétnych neduhov, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti. (Ján Števček)