Olejar Books

Tvorba leningradského prozaika Viktora Goľavkina (nar. 1929 v Baku) nesporne predstavuje jeden zo súčasných vrcholov sovietskeho humoru a satiry. Goľavkin debutoval roku 1959 knihou krátkych próz pre deti Písanky na daždi a za takmer tridsať rokov literárnej tvorby mu vyšlo už štyridsaťtri kníh určených detskému i dospelému čitatelovi. Čím sa dá vysvetliť čitateľská obľúbenosť jeho kníh? Predovšetkým tým, že Goľavkin je nevšedný humorista, ktorý sa vie pozrieť na život z netypického uhla, vie svojim príbehom pridať filozofický podtext, vie experimentovať s nápadom, s nezvyčajnou životnou situáciou. Neváha pritom používať nadsádzku, hyperbolu, iróniu, prvky grotesky, paradoxu aj ireality. V niektorých prozaických miniatúrach sa chápavo vysmieva drobným ľudským slabostiam, inokedy zase jednoznačne odsudzuje pretvárku, faloš, závisť, podlízavosť a neraz až jedovato sarkasticky pranieruje malomeštiactvo či nezmyselnosť jalových „vedeckých" výskumov. Mnohé poviedky sú postavené na dialógoch, bystrých a vtipných, ktoré na miniatúrnej ploche odkrývajú charaktery postáv. Všetky Gofavkinove poviedky však majú jedno spoločné: nútia človeka zamyslieť sa nad sebou, nad svojím miestom v živote.