Olejar Books

Thomas Wolfe (1900–”1938), jeden z najväčších slovesných tvorcov literatúry Spojených štátov, nie je slovenskému čitateľovi neznámy. Vo vydavateľstve Tatran vyšiel pred rokmi jeho román Pavučina a bralo a do slovenčiny je preložené aj jeho voľné pokračovanie Domov sa vrátiť nemôžeš. Teraz dostávajú čitatelia do rúk spisovateľovu prvotinu, ktorá podľa zhodnej mienky kritikov a veľkého čitateľského ohlasu je jeho najlepším dielom a nesporne patrí k vrcholom modernej americkej prózy.
K domovu pozri, anjel je autorova lyrická autobiografia, široký obraz osudov jednej americkej rodiny v prvých desaťročiach nášho storočia. Rozpráva o detstve a mladých rokoch Eugena Ganta v horskom mestečku Altamonte v Severnej Karolíne. V rodine udávajú tón dve rovnako silné individuality: Eugenov otec, kamenár s dušou tvorcu, gargantuovský vychutnávač života, a chlapcova príčinlivá, gazdovlivá i hrabivá matka, v ktorej ostalo niečo z ducha amerických priekopníkov. Rodinné prostredie charakterizované ustavičnými hádkami, zvadami, nepokojom i rozličné osudy Eugenových piatich súrodencov mocne vplývajú na vnímavú a nesmierne citlivú dušu chlapcovu, v ktorej sa prelínajú hlboká láska k rodine i vášnivá nenávisť. Eugen sa medzi svojimi cíti osamelým, cudzincom, postupne pretrháva k rodine putá a odchodom na Harvardskú univerzitu v Cambridgei pri Bostone chce si sám nájsť svoju cestu životom i dopátrať sa jeho zmyslu.
Spisovateľova autobiografia je pohľadom na detstvo a dospievanie, ktoré nebolo síce rajom, ale nenahradilo ho nič lepšie. Kniha vyšla v čase, keď po prechodnej hospodárskej prosperite Spojené štáty sa ocitli v hlbokej kríze, keď padli mnohé ilúzie ideológov vládnúcej triedy o „krajine netušených možností". V nástojčivom autorovom romantickom zvolaní „Ó, stratený!" sa poznávali tisícky Američanov a zaiste aj teraz, keď sa znova prehlbuje v Amerike hospodárska kríza, znie toto zvolanie opäť aktuálne.
Pravda, Wolfova mohutná próza nie je len autobiografickou, básnickou výpoveďou o jednom hrdinovi, jednej rodine, ani len široko dokumentovaným portrétom vtedajšej Ameriky, ktorej atmosféru spisovateľ zachytil jedinečným spôsobom. To, čím sa privráva k mladým ľuďom (a nielen k nim), je autorova priam faustovská túžba po plnom, intenzívnom živote. Thomas Wolfe, autor štyroch veľkých románov, písal vlastne len román vlastného života. Ale tým, ako bezprostredne, vášnivo a otvorene sa vyznáva zo svojho tápavého hľadania cesty životom, je blízky ľuďom nielen jeho generácie, ale i dnešným čitateľom. A základný, priam hymnický akord jeho diela –” nesmierna láska k životu –” zvučí dodnes neobyčajne čistým tónom.