Olejar Books

O Kuprinov román Jama, ktorý vyšiel v zborníku Gorkého Znania (1909-1914), viedli sa prudké spory. Je to v svetovej beletrii ojedinelý pokus hovoriť o prostitúcii a verejných domoch bez mnohoznačných úsmevov a pikantných narážok.
Kuprin vidi v prostitúcii „ešte strašnejší zjav, ako je vojna a mor. Strašné nie sú vôbec hlučné reči o obchode so ženským mäsom, o bielych otrokyniach, o prostitúcii ako o zhubnom nádore veľkomiest a tak ďalej, a tak ďalej. Nie, strašné sú všedné, každodenné maličkosti, tie vecné, obchodné vzťahy, tá tisícročná náuka milostného remesla, ten prozaický život, ktorý sa ustaľoval po stáročia. V tých nenápadných maličkostiach sa načisto rozplývajú také city ako urážka, poníženie, hanba. Ostáva holé remeslo, kontrakt, zmluva, takmer čestný obchod na úrovni dákeho koloniálu. Chápete, páni, hrozné je práve to, že to v nikom nevyvoláva hrôzu." Kuprin hovorí o hrozných veciach s rovnako hroznou úprimnosťou. Zámerne potlačuje akékoľvek vášne, sujetové konštrukcie a drží sa holej skutočnosti. Chce ukázať, aký je život verejného domu, nechce čitateľa štekliť, chce ho omráčiť, chce vybičovať jeho svedomie k rozhodnej vzbure. Deň za dňom, hodinu za hodinou sleduje život nevestinca. Vytvára vo svetovej beletrii ojedinelú fyziológiu verejného domu, ktorá sa dá zrovnávať azda iba s Maupassantovým Podnikom Telierovcov a s niektorými Zolovými stránkami.
Nie je to však román v bežnom zmysle. Sú to skôr zápisky. Zápisky z jedného spomedzi tisíca* mŕtvych domov. Preto ťažko hovoriť o nejakom „obsahu". Obsahom sú tu osudy niekoľkých prostitútok v jednom z kijevských nevestincov. Jeho pátosom je nemilosrdné morálne zaucho ľuďom, spoločnosti, ktorá pokrytecky toto svinstvo podporuje. Pochopiteľne, Kuprin nie je kritikom-historikom. Z hľadiska historického sú jeho úvahy a recepty ilúziou. No človeka v situácii, kde láska a sloboda osobnosti sa stáva iba otázkou peňazí, jeho psychológiu a konanie zachytil s neprekonanou presnosťou a intenzitou.
Toto dielo už vyšlo vo všetkých kultúrnych krajinách sveta, nevynímajúc Anglicko, Spojené štáty, Nemecko, Španielsko, Švédsko.