Olejar Books

Dvojjazyčná slovensko-anglická publikácia sa zaoberá novým pohľadom na dielo Albína Brunovského, jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 2. polovice 20. storočia, ktorý počas svojho pôsobenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyškolil viac ako 60, dnes už renomovaných výtvarníkov. Kniha sa samozrejme nemohla zaoberať tvorbou všetkých Brunovského žiakov, ale len najvýznamnejšími postavami súčasnej slovenskej grafiky, akými sú bezpochyby Dušan Kállay, Karol Ondreička, Róbert Brun, Dušan Polakovič, Peter Kľúčik, Robert Jančovič, Igor Benca, Karol Felix, Marián Komáček, Peter Augustovič alebo Igor Piačka.
Na ich tvorbe autori publikácie demonštrovali, či možno hovoriť o samostatnej “škole– Albína Brunovského, aká bola situácia týchto umelcov za socializmu, ako sa vyrovnávali s krízovými situáciami v československej spoločnosti v 60. – 80. rokov, ale aj tým, aká má ich tvorba význam nielen v slovenskom ale aj svetovom výtvarnom umení.
V neposlednom rade je táto kniha apologetikou, t.j. obranou myšlienok a ideí umelcov, ktorí sa vďaka klasickej forme grafického umenia dostávajú na Slovensku čoraz viac na perifériu záujmu umeleckej kritiky, zatiaľ čo v zahraničí si títo umelci dokázali svojou tvorbou rozvíjajúcou odkaz Albína Brunovského vydobyť významné postavenie.
Hlavnou úlohou tejto publikácie preto bolo poukázať na pluralitu akejkoľvek intelektuálnej tvorby v kontexte postmoderného myslenia. Kultúrno-historickými sondami do dejín umenia sa snažila utvoriť ucelený obraz o východiskách a význame tohto okruhu slovenského umenia a umožniť tak širšiemu publiku lepšie pochopenie slovenskej grafiky ako svojbytného fenoménu.