Olejar Books

„Generálna oprava", ktorá vyšla roku 1933, je prvým románovým dielom sovietskeho spisovateľa L. S. Soboleva. Táto kniha neznámeho autora zrazu strhla na seba pozornosť. Gorkij ju na prvom sjazde sovietskych spisovateľov spomenul v rade tých sovietskych kníh, ktoré hneď našli cestu k čitateľom. Týmto románom sa razom predstavil už hotový spisovateľ s vlastným štýlom, s vlastným jazykom, s vlastnou tematikou, zrelý a rozmýšľajúci. Neskôr vydal ešte zbierku noviel „Morská duša" a novelu „Zelený lúč". V Sovietskom sväze patrí medzi spisovateľov, ktorí majú svoje čitateľstvo, čo na autorovi obdivuje jeho vysoké umelecké majstrovstvo, obdivuhodné rvládnutie témy, bystrosť a hĺbku postrehu, intelektuálny charakter, spojený s energickým a pritom emocionálnym poňatím života.
Jeho próza núti rozmýšľať, vyvoláva v čitateľovi emócie a svojím temer exaktným zvládnutím témy prebúdza estetické vnímanie. Nech Sobolev zobrazuje hocičo: západ slnca na mori, lodnú techniku, vidiny detstva, všade vidíme originálneho umelca. V lete roku 1958 oslavoval orgán sovietskych spisovateľov Sobolevovu šesťdesiatku a želal mu medziiným na ďalšiu cestu: .....novú tvorivú silu, aby sám písal viac, a od druhých vyžadoval to, o čom sa kedysi sám tak pekne vyslovil: aby si nedovolili písať zle, aby s nepremyslenými, povrchnými dielami, napísanými slovami ošúchanými ako kopejka nemohli vtrhnúť do veľkej budovy, ktorú my voláme mnohonárodná sovietska literatúra, socialistický realizmus."
„Generálna oprava", ktorú naši čitatelia dostávajú do rúk, odohráva sa v krátkom časovom úseku, v máji pamätného štrnásteho roku, a jej dej sa odohráva zväčša na cárskej vojnovej lodi 'Generalissimus Suvorov'. Sú to horúčkovité dni pred vypovedaním vojny, keď dôstojníci a mužstvo na lodi už tušia, že vojna je tu, no nesmie sa o nej verejne hovoriť. Sobolev majstrovsky zachytáva reakciu námorníkov na blížiacu sa pohromu: Inteligentný, ludský, no pritom trochu cynický a svojím pôvodom determinovaný poručík Livitin chápe, že nastal čas, keď musí cárovi zaplatiť smrťou za pohodlný život dôstojníka, a márne sa snaží obrniť cynizmom; poručík Greve, podlý karierista, miláčik žien a elegán, sa tak ako väčšina dôstojníkov snaží nebrať vojnu na vedomie a oklamať sám seba. No o vojne - na veľké začudovanie Livitina - premýšľajú aj obyčajní vojaci, od zahriaknutých a dobráckych Netoporčukov cez feldvéblovské duše typu Gudkova a Belokoňa až po uvedomelých bolševikov, akým je Volkovoj, ktorí čakajú na priaznivý okamih, aby rozpútali revolúciu. Je im veľmi blízky intelektuál Morozov, bocman a strojný inžinier, priatel Livitinov, ktorý akoby niesol autobiografické črty svojho tvorcu - Soboleva. Lebo Sobolev naozaj pozná more z autopsie. To vidíme nielen na každom detaile, na podrobnosti, ovládaní lodnej techniky, ale aj na majstrovskom stvárnení postáv ludí zžitých s morom, na stvárnení „morskej duše" svojich hrdinov.