Olejar Books

„Povieš Jeanovi-Michelovi, že som všetko pochopil v ten deň, keď som videl zažiariť veľké červené slnko na hrudi robotníka, ktorý sa volal Paco Torres... Povieš mu, aby kráčal ďalej po ceste, ktorú mu chcel ukázať, povieš mu, že treba ísť za týmto slnkom... " –” to sú slová z vyznania Hilariona Hilariusa, hrdinu románu, ktorý dostávate do rúk, vážení čitatelia. Hilarion, haiťanský robotník-černoch, umiera, ranený guľkou svojich vrahov, preto, lebo sa zúčastnil na štrajkovom boji. A týmito slovami sa lúči so svojou ženou Claire-Heureuse. Jean-Michel bol jeho verný priateľ komunista, mladý lekár, ktorý ho vyliečil z ťažkej choroby a súčasne ho viedol po ceste za splnením jeho túžob po spravodlivosti, po ľudskosti, po náležitej odmene za prácu.
Alexisova prvotina teda hovorí o haiťanskom proletárovi. A hovorí vášnivo, s plným zaujatím, rozpráva vzrušenou rečou o skromnom živote dvoch mladých ľudí, v podstate poznačenom dvoma pólmi: prirodzenou ľudskou túžbou byť šťastný, žiť pokojný život, a ustavičnou hrozbou neistoty, ktorá obklopuje život chudobných ľudí vo svete vykorisťovateľov.
Na prostom príbehu Claire-Heureuse a Hilariona autor ukazuje celú šírku života v polokoloniálnej republike Haiti. Román sa začína citlivo podaným vstupom do Hilarionovho života: proletársky mládenec, trpiaci padúcnicou, je prinútený kradnúť, aby utíšil zúrivý hlad. Pritom ho chytia, dostane sa do väzenia a tam sa zoznámi so vzdelaným revolucionárom. Po odpykaní trestu uchytí sa v zamestnaní za pomoci matky svojho spoluväzňa. Potom sa zaľúbi, ožení a po požiari, pri ktorom mu zhorí domec, kde s rodinou býval, i po strate práce odíde z rodného mesta Porte au-Prince za svojím príbuzným do Dominikánskej republiky. Tam pracuje ako robotník na cukrovej plantáži. Medzitým mu žena porodí; v tom čase vypukne aj štrajk cukrovarských robotníkov. Trujillistická polícia do nich surovo strieľa a masakruje najmä haiťanských pracujúcich, ktorí ta prišli za prácou. Hilarion sa zachraňuje pred týmito vrahmi útekom domov so ženou i s deckom. Policajné psy ich raz v noci prepadnú, pričom malý Desiré, synček nešťastných utečencov, zahynie. Pri prechode pohraničnej rieky je Hilarion ťažko ranený a umiera na rodnej haiťanskej zemi. Ako proletár, ktorý pochopil, v čom spočíva boj jemu podobných ľudí, vraví pred smrťou svojej žene:
„Teraz už vieš, tak ako ja, čo sa nachodí v útrobách biedy, čo spôsobuje, že všetky zázraky, ktoré poskytuje naša zem, nepatria takým černochom a černoškám ako sme my, vieš, prečo sú bieli Američania pánmi, prečo sa oči chudobných každý deň napĺňajú novými slzami, prečo ľudia nevedia čítať, prečo mužovia opúšťajú rodnú zem, prečo choroby kosia náš ľud..."