Olejar Books

Ďalšie časti autobiografického cyklu Vsevoloda Ivanova vedú opäť za krivolakými stopami mladého Vsevoloda–” od tuláckych chodníčkov a lesnej idyly popri kaukliarskych búdach s neodolateľným čarom pantomímy až po fabrické prostredie sibírskych centier Jekaterinburgu a Čeľabinska. Sú tu opäť tie ivanovovské životné kolízie, na ktorých by sme sa srdečne, „naplno" zasmiali, keby neboli v podstate také smutné, je tu opäť ten láskavý, trochu ironizujúci úsmev človeka, ktorý veľa prežil, statočne prežil, a má preto právo ironizovať nad sebou samým –” no za všetkým čoraz výraznejšie vyrastá spoločenské, sociálne pozadie. Román je otrasným obrazom života sibírskeho dorevolučného veľkomesta. Života nezmyselne zamotaného i desivo primitívneho, živočíšne dravého i detsky naivného, temného, no predsa rodiaceho nových a nových svetlonosov z rodu lampárov Šamaninovcov. Mení sa autorský rukopis (pravda, treba mať na zreteli, že niektoré kapitoly–” zvlášť v závere–” boli napísané s vyše dvadsaťročným odstupom). Častejšie sú autorské reflexie, širšie sa rozvetvuje fabula, je však pritom cieľavedomejšia –” v tom zmysle, že Ivanov sa teraz snaží zaťažiť každú epizódu väčšou poznávacou váhou. Bohužiaľ, niekde to robí –” zdá sa –” trochu ťažkopádne. Je to azda jediný kaz tohto ináč živého, jasného, v svojom žánri ojedinelého diela.