Olejar Books

„Prečo Byron?" položil si André Maurois hneď v úvode k tomuto dielu otázku, lebo pocítil nástojčivý nesúhlas s Byronovou tradičnou „satanskou a vzbúreneckou" podobou, hlboko zakorenenou v literárnych dejinách. Na základe nových archívnych materiálov sa potom pokúsil o vykreslenie „skutočnej" podoby tohto veľkého iniciátora svetového romantického hnutia, Vychádzajúc z presvedčenia, že u romantikov život a dielo jedno sú, došiel k prekvapujúcemu záveru: Byron je Childe Harold, ale iba potiaľ, pokiaľ tento jeho hrdina zrkadlí vlastné autorove nešťastia. Sláva, ktorú mu získal takpovediac za noc, ho viedla k „menšej úprimnosti" a k väčšej iniciatíve. Preto si z kroka na krok vytvára atmosféru a prostredie, korešpondujúce s jeho vlastnou povahou, předurčovanou potrebami umeleckej tvorby. Takto kráča svetom aj umením na pozadí udalostí svojich čias, žije akosi osudovo, takisto tvorí, kým zmysel svojho života nepřemění na čin. Aj keď sa cíti prekliaty, je vojakom a hrdinom, ktorého celkom obyčajná ľudská smrť povýši na bojovníka za slobodu Grékov.