Olejar Books

Šesť príbehov, ktoré vychádzajú pod názvom Diabolské novely (1874), sú vari najznámejším dielom francúzskeho neskorého romantika Jula Barbeya d'Aurevilly (1808-1889). Nositeľkami napätia, vášne i sily, ktorá rozvracia ľudské osudy a narúša bežné konvencie, sú vo všetkých príbehoch ženy posadnuté sebazničujúcou, zhubnou náruživosťou. 0 to zhubnejšou, o čo rozvrátenejšia je morálka triedy a spoločnosti, ku ktorej jednotlivé hrdinky patria a v ktorej žijú. Barbey d'Aurevilly za pomoci štipľavej irónie a ostrého sarkazmu dospel nielen k zdrvujúcej kritike farizejskej morálky meštiactva a jednotvárneho, ubíjajúceho života v malých mestách Normandie, ktorú ako rodák dôverne poznal, ale aj ku kritike šľachty, z ktorej jeho hrdinky i on sám pochádzali. Ako vyznavač tradícií minulosti s obľubou zveličoval svoj urodzený pôvod a tak ako sa zo svojho nenaplneného osobného života utiekal do pózy dandyho a šľachtica, v literatúre umnou technikou tajomstva a imaginácie prenikal za hranice reality a realistickej prózy, ktorej prostriedky však ovládal rovnako vynikajúco ako umenie fantastiky. Dnes sú pre nás d'Aurevillyho ľudské pózy už len kuriozitou, ale zato svojrázna originalita jeho prózy nás neprestáva vzrušovať.