Olejar Books

Predkladaná publikácia je druhá zo série monografií z dejín predmarxistickej dialektiky (prvá Dejiny antickej dialektiky vyšla u nás r. 1974).Veríme, že čitateľ prijme knihu so záujmom, pretože tu ide o veľmi málo rozpracovaný problém: o dialektiku 14.-18. storočia, t. j. toho obdobia, ktoré sa vcelku vyznačovalo metafyzickým spôsobom myslenia. Autori sa pokúsili ukázať, ako sa mohla dialektika, v tých to pre ňu nepriaznivých podmienkach, vyvíjať a aké boli hlavné etapy a špecifické zvláštnosti jej vývoja v tomto období. V monografii sa na základe filozofických textov rozoberajú dialektické myšlienky renesančných mysliteľov (M. Kuzánsky, J. Böhme), filozofov žijúcich a tvoriacich v období nadvlády metafyzických systémov (17. storočie a začiatok 18. storočia: F. Bacon, R. Descartes, B. Pascal, B. Spinoza, J. Toland, G. W. Leibniz), ako aj filozofov, ktorí rozvíjali dialektické myšlienky v období, keď už nastala kríza metafyzického spôsobu myslenia (F. Voltaire, L. M. Deschamps, J. J. Rousseau, D. Diderot). Na základe týchto rozborov autori poukazujú, ako sa najlepšie výdobytky dialektického myslenia tohto obdobia stali východiskom a jedným z teoretických zdrojov nasledujúceho rozvoja dialektiky v nemeckej klasickej filozofii koncom 18. a v prvej tretine 19. storočia.